Laktobacily. Aký je ich význam pre naše zdravie?

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Nie všetky baktérie sú zdraviu škodlivé. Práve naopak. Medzi prospešné baktérie patria napríklad laktobacily, čiže baktérie mliečneho kvasenia.

Určite ste už o nich počuli, najmä v súvislosti s mliečnymi výrobkami. Prezraďme si však o nich čosi viac.

„Dobré“ baktérie prijímame do tela formou stravy. Pomáhajú nám pri chudnutí, zlepšujú trávenie, stav pokožky, posilňujú funkciu imunitného systému a znižujú riziko vzniku mnohých ochorení. Laktobacily naše telo potrebuje aj pri užívaní antibiotík, keďže priaznivo vplývajú na imunitný systém.

Črevné baktérie a ich úloha

Črevné prostredie je jedinečné tým, že v ňom prežíva veľké množstvo baktérií. Tie vytvárajú tzv. črevnú mikroflóru. Na základe ich účinku na ľudský organizmus možno črevné baktérie rozdeliť do dvoch skupín.

Kým podaktoré majú na zdravie človeka pozitívny vplyv, iné sú pre nás doslova škodlivé. Produkujú totiž toxické látky, ktoré môžu byť príčinou zdĺhavých ochorení a organizmus chronicky poškodzovať.

Význam užitočných baktérií

Užitočné baktérie ovplyvňujú rovnováhu črevnej flóry, zabraňujú množeniu škodlivých baktérií, zlepšujú trávenie, posilňujú imunitný systém a zvyšujú odolnosť voči infekciám. Rozkladajú zložité cukry na ketolátky a sú pre nás užitočné, keďže:

• priaznivo ovplyvňujú pH v čreve
• produkujú vitamíny B a K
• znižujú možnosť vzniku nádorových ochorení
• brzdia množenie škodlivých baktérií
• zvyšujú prekrvenie črevnej sliznice
• pomáhajú rozkladať nevstrebané zvyšky potravy

Črevnú mikroflóru je dôležité vnímať ako „samostatný mikrosvet“ schopný vykonávať rôzne, pre zdravie človeka dôležité činnosti.

No ak v hrubom čreve dôjde k narušeniu rovnováhy medzi jednotlivými druhmi baktérií, črevné prostredie sa mení na škodlivé.

Tráviace ťažkosti (plynatosť, kŕče, prekyslenie, nadúvanie, zápcha, hnačka a pod.) na seba nenechajú dlho čakať.

Symptómy nezriedka vyústia do závažnejších ochorení typu zápal čreva, ulcerózna kolitída, alergie, rakovina čreva a podobne.

Čo vplýva na črevnú mikroflóru?

Tráviaci trakt dospelého človeka je domovom mimoriadne rôznorodého mikrobiálneho ekosystému a hostiteľom takmer päťsto odlišných bakteriálnych druhov. Správne fungovanie a vyváženosť črevnej mikroflóry môžu narušiť:

• hnilobné črevné baktérie z potravín, ktoré podliehajú hnilobe (mäso, údeniny, vnútornosti, vajcia alebo čiastočne pokazené potraviny)
• infekcie
• alkohol
• zmena stravovacích návykov
• nedostatok vlákniny v strave
• stres
• antibiotiká (používané pri liečbe infekčných ochorení)
• cytostatiká (lieky používané pri liečbe rakoviny)
• imunosupresíva (lieky na potlačenie imunity)

Narušenú rovnováhu upravujú „priateľské“ – probiotické mliečne baktérie, nazývané probiotiká. Priaznivo ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry.

Ľudské telo vďaka nim lepšie využije vitamíny, vápnik i laktózu. Probiotiká zlepšujú prekrvenie a peristaltiku čriev. Pozitívne ovplyvňujú imunitu a produkciu vitamínov K a B12, znižujú tiež riziko infekcie tráviaceho traktu.

Kde nájdeme probiotiká?

Probiotiká sa prirodzene vyskytujú v niektorých potravinách. Mliečne baktérie, najčastejšie využívané ako probiotikum, sú Streptococcus thermophilus, bifidobaktérie (Bifidobacterium lactis, Bifidobacterium longum, Bifidobacterium breve) a laktobacily (Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus bulgaricus a pod.).

Tieto užitočné mliečne baktérie nájdeme hlavne vo fermentovaných mliečnych výrobkoch. Prospešný účinok majú i fermentované mliečne a zeleninové produkty, akými sú biele neochutené jogurty, kyslé mlieko, acidofilné mlieko, kefír, bryndza so živými mliečnymi kultúrami, nesterilizovaná kyslá kapusta, kvasené uhorky a iné.

Vyskúšajte probiotiká

Probiotiká zlepšia trávenie, upokoja črevá a pomôžu vyriešiť problém s plynatosťou. Vyskúšajte si dať na raňajky miesto sušienok alebo ťažkých párkov probiotický jogurt alebo nápoj. Pri ich pravidelnom užívaní budete mať bruško plochejšie, bez nepríjemného pocitu nafúknutia.

Užitočné živé baktérie, prítomné v jogurte a iných fermentovaných výrobkoch, pomáhajú udržiavať v rovnováhe črevnú mikroflóru, kde sa nachádza veľa imunitných buniek.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že západná strava neobsahuje dostatok fermentovaných výrobkov, ktoré by udržiavali v rovnováhe užitočné baktérie v tráviacom trakte. Tento fakt je podľa nich zodpovedný za častý výskyt alergií.

Mimochodom, ak tehotné ženy konzumujú veľa stravy bohatej na probiotiká, riziko vzniku alergií u ich detí vo vyššom veku rapídne klesá.

Laktóza v liekoch

Laktóza (prípadne jej monohydrát alebo anhydrid) sa s obľubou používa ako tzv. plnidlo v množstve rôznych tabliet – liekov, potravinových doplnkov či náhradných sladidiel. Našťastie, v dnešnej dobe je možné zohnať ich aj bez laktózy, probiotiká nevynímajúc.