Alergia na slnko: Slnečné lúče potrebujeme, ale čo ak sme na ne alergickí?
(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Kam nechodí slnko, tam chodí lekár. O priaznivých účinkoch slnečného žiarenia na náš organizmus vedeli intuitívne už naši predkovia. Výsledky súčasných výskumných štúdií im dávajú za pravdu.
Z mnohých overených faktov len telegraficky:
- Slnečné žiarenie zvyšuje tvorbu hormónov serotonínu a melanonínu, látok zodpovedných za našu dobrú náladu a minimalizáciu pocitov únavy.
- Vďaka pôsobeniu slnečných lúčov na našu kožu sa vytvára potrebný vitamín D, ktorého dostatok už dávno nie je zodpovedný len za zdravie našich kostí a zubov, ale ako ukazujú štúdie ostatných rokov, má nesmierny vplyv na správne fungovanie nášho imunitného systému, funguje ako prevencia proti civilizačným ochoreniam, dokonca aj proti rakovine.
- Slnko má blahodarné účinky na pokožku a urýchľuje hojivé procesy celého organizmu.
Ako sa opaľujeme?
Zmeny na koži spôsobuje predovšetkým UV žiarenie – pásmo UVA (320 – 400 nm) a pásmo UVB (280 – 320).
- UVA žiarenie – vyvoláva predovšetkým pigmentáciu kože a preniká hlbšie ako UVB žiarenie.
- UVB žiarenie – neprechádza cez sklo, spôsobuje sčervenanie (erytém) kože a neskoršiu pigmentáciu kože, je príčinou poškodenia DNA (karcinogenéza), stimuluje tvorbu vitamínu D.
Opálenie kože je vlastne ochrannou reakciou organizmu pred slnečným žiarením. Opálenie pokožky zabezpečuje pigment melanín, ktorý ju zároveň chráni pred ultrafialovým žiarením. Zhnednutie kože slúži k ochrane pod ňou ležiacich kožných vrstiev a najmä k ochrane DNA v jadre buniek.
Rozlišujeme okamžité zhnednutie (pigmentáciu), ktoré vzniká počas niekoľkých hodín po expozícii UV žiarenia, a neskoršiu pigmentáciu.
Pekné opálenie je dnes trendy, ale nie je príliš zdravé
Každá minca má totiž dve strany a aj slnko nám nie vždy nastavuje svoju priaznivú tvár. Nie je to však chyba slnka, pretože vďaka klimatickým zmenám sa zmenšuje ochranná vrstva ozónu, ktorá v minulosti našich predkov viac chránila pred tými „zlými“ slnečnými lúčmi. Dôsledkami sú okrem rizika vzniku rakoviny kože aj rôzne typy slnečných alergií.
Kedy vzniká alergia na slnko?
Alergia na slnko vzniká vtedy, ak slnečné žiarenie spôsobí nežiaducu kožnú reakciu. Väčšina ľudí má kožné prejavy na alergiu na slnko na jar alebo v lete, vylúčená však nie je ani v chladných alebo zimných mesiacoch.
Zväčša sa prejavuje červeným svrbivým výsevom na miestach, ktoré boli vystavené slnečným lúčom. Závažnejšie formy alergie sa prejavujú pľuzgiermi alebo urtikami.
Prečo vzniká alergia na slnko?
Pretože UV žiarenie spúšťa v bunkách určité zmeny, ktoré spôsobujú, že imunitný systém nesprávne identifikuje vzniknuté proteíny v koži a považuje ich pre organizmus za rizikové. Vytvorí preto protilátky, ktoré poškodzujú bunky kože a vyvolajú prejavy alergie na slnko.
Zvýšenú fotosenzitivitu kože a tzv. fotoalergickú reakciu však môže vyvolávať aj kombinácia pôsobenia slnečných lúčov s užívaním niektorých liekov (antibiotiká, antidiabetiká, antireumatiká, sedatíva), kozmetických prípravkov (parfumy, krémy), či niektorých druhov plodov (citrusy, figy, zo zeleniny zeler, petržlen), či umelých sladidiel.
V takýchto prípadoch nejde o pravú alergickú reakciu. Prejavy sa však môžu na ňu veľmi podobať.
Aké druhy alergií na slnko rozlišujeme?
Alergií na slnko v posledných rokoch pribúda a podľa odhadov je na slnečné lúče citlivých až 20 % populácie. Alergia na slnko nie je len jedna, ale rozlišujeme niekoľko druhov alergií a každá má iné spektrum prejavov a príznakov.
Polymorfná svetelná erupcia (PLE)
Ide o najčastejšiu formu alergie zo slnka. Ľudovo je označovaná ako slnečný ekzém, či slnečná alergia. Objavuje sa najmä na jar a začiatkom leta (pri prvom jarnom slnení, alebo v lete pri prudkom slnení, často najmä v prvý deň dovolenky).
Citlivejšie na jej vznik sú ženy vo veku od 20. – 40. rokov. Postihuje najmä kožu tváre, ramien a rúk. Začína sa po niekoľkých minútach až hodinách pobytu na slnku. Prejavy tohto typu alergie sú rôznorodé.
Najskôr začína svrbieť koža a vytvárajú sa na nej drobné biele, až žlté hrbolčeky na červenom podklade. Môžu vznikať až mokvajúce pľuzgiere. Zápal v okolí kožných ciev spôsobuje začervenanie, až opuch.
Ak začneme postihnuté oblasti chrániť pred slnkom, príznaky zvyčajne odznejú do niekoľkých dní. Pre PLE je typický aj tzv. hardening fenomén, čo znamená, že s postupujúcim letom sa koža „otužuje“, prejavy alergie sú miernejšie.
Aktinické prurigo
Ide o familiárne sa vyskytujúcu variantu PLE. Najčastejšie sa objavuje u detí a mladých dospelých. Po expozícii slnečného žiarenia vznikajú tekutinou naplnené hrbolčeky, ktoré často praskajú a môžu zanechávať jazvy.
Alergia postihuje líca, pery, krk, uši, ramená aj ruky. Prejavy alergie sa však môžu rozšíriť aj na oblasti, ktoré neboli exponované na slnku. Prejavy sa najčastejšie začínajú v lete a upravujú sa do neskorej jesene.
Solárna urtikária
Objavuje sa už niekoľko minút po vystavení sa slnečným lúčom. Prejavuje sa pľuzgiermi, alebo ako žihľavka. Môže postihovať aj oblasti kože, ktoré neboli vystavené slnku. Je častejšia u starších dospelých.
Chronická aktinická dermatóza
Prejavuje sa svrbivými, suchými, zapálenými škvrnami na tvári, vlasovej časti hlavy, na krku, hornej časti hrudníka, na ramenách, aj chrbtoch rúk.
V niektorých prípadoch sa škvrny objavujú aj na dlaniach a chodidlách. Prejavy tohto typu slnečnej alergie sa podobajú na kontaktnú alergiu.
Acne aestivalis
Ide o časté ochorenie, ktoré ale nie je „pravou“ slnečnou alergiou. Nazýva sa aj Acne Mallorca. Je vyvolané je vyvolané UV žiarením v kombinácii s určitými zložkami kozmetických výrobkov a opaľovacích prípravkov.
Dochádza k podráždeniu a zapáleniu mazovej žľazy. Slnečné žiarenie vyvoláva zapálené pupienky, ktoré vzhľadom pripomínajú akné.
Kedy navštíviť lekára?
Príznaky alergie na slnko často vymiznú, keď sú postihnuté oblasti ochránené pred slnkom. Väčšinou nespôsobujú žiadne dlhotrvajúce komplikácie.
Ak vás však prejavy kožnej alergie akokoľvek znepokojujú, alebo sa stav neupravuje, navštívte lekára.
Čo vás čaká u lekára?
Veľa prejavov môže vyzerať podobne ako príznaky slnečnej alergie, preto musí lekár spraviť vyšetrenia, na základe ktorých rozhodne, či ide skutočne o alergiu na slnečné žiarenie.
Testy na odhalenie alergie na slnko zahŕňajú:
- Fototestovanie. Týmto testom sa zisťuje, ako vaša koža reaguje na rôzne vlnové dĺžky UV žiarenia. Podľa toho, na aký druh UV žiarenia reagujete, sa dá zistiť, aký druh alergie na slnko máte.
- Fotopatch testy. Takýmito testami sa zisťuje, ktorá látka je podozrivá z provokácie fotosenzitivity vo vašom prípade. Lekár vám nalepí dve identické nálepky s obsahom skúmanej látky na kožu a o 24 hodín jednu z nich vystaví UV žiareniu. Ak sa reakcia objaví pod ožiarenou “nálepkou“, je vinník odhalený. Fototestovanie a fotopatch testy sú dostupné len na špecializovaných klinikách.
- Krvné testy. Takéto vyšetrenia obyčajne nie sú potrebné. Zvyčajne sa robia iba pri podozrení na iné základné ochorenie (napríklad lupus erythematodes).
Liečba slnečnej alergie
Na liečbu slnečnej alergie sa používajú rôzne prípravky a režimové opatrenia. Ich voľba závisí od druhu alergie. Liečba môže zahŕňať kortikoidné krémy (viazané len na lekársky predpis); orálne antihistmatiká – zmierňujú nepríjemné pocity vyvolané alergiou (napr. svrbenie); orálne kortikosteroidy sa používajú pri závažných alergických reakciách; domáca liečba v podobe zvlhčujúceho telového mlieka, chladivého gélu, či masky z prírodných produktov.
Ako sa vyhnúť alergii na slnko a získať pritom dostatok vitamínu D?
Slnko je nenahraditeľným zdrojom vitamínu D. Vytvára sa v koži práve pôsobením slnečného žiarenia. Dnes sa pohybujeme vonku oveľa menej ako naši predkovia, a väčšina populácie trpí nedostatkom vitamínu D.
Ako teda získať dostatok vitamínu D a zároveň sa chrániť pred rizikom vzniku alergií na slnko, ale aj rizikám rakoviny kože?
Polhodinový pobyt na slnku denne, bez ochranného krému, s odhalenými rukami a nohami, stačí na to, aby sme mali dostatočný prísun vitamínu D. Jeho produkcia sa začína po 10 – 15 minútach slnenia bez ochranných prostriedkov.
Krémy so silným ochranným faktorom totiž bránia procesu jeho syntézy, ktorá súvisí práve s prenikaním UV lúčov cez kožu. Opaľovanie je teda pre vznik vitamínu D dôležité, ale treba sa slnku vystavovať s rozumom. Ak dovolíme, aby na nás slnečné lúče pôsobili v rozumnej miere, neublížia nám.
- Pri 30-minútovom letnom opaľovaní vie ľudský organizmus vytvoriť 10 – 12000 medzinárodných jednotiek IU.
- Na získanie dostatočnej dennej dávky musí byť slnko aspoň 45° stupňov nad horizontom.
- Pre tvorbu dostatku vitamínu D je potrebné vystaviť slnku tvár, ruky alebo chrbát 2 – 3-krát týždenne.
- Počas jarných a jesenných mesiacov si pri 5 až 10 minútovom pobyte na slnku, keď sú slnečnej expozícii vystavené ramená, dolné končatiny, či horná polovica tela si dokáže organizmus ´vyrobiť´ približne 3000 IU denne.
Optimálne je, keď sa vystavujeme slnku krátkodobo, ale pravidelne. Pri dlhodobom pobyte na slnku, napr. na dovolenkách, či pri športe, je potrebné používať ochranné krémy (v závislosti od fototypu kože).
Keď to nejde, tak to nejde – suplementácia vitamínom D
Vitamín D sa tvorí v koži účinkom UV lúčov slnečného žiarenia v pásme 290 – 315 nm. Týmto spôsobom sa tvorí až 95 % telového vitamínu D. Potravou sa do organizmu dostane menej ako 5 % vitamínu D. Počas leta máme teda skvelú príležitosť nabiť svoje telo energiou a získať bez lekárskeho predpisu a zadarmo dostatočné zásoby vitamínu D.
Najlepšou cestou je však primerané slnenie
Na získanie dostatočnej dávky vitamínu D v organizme potrebujeme podľa odborníkov v letných mesiacoch približne 20-minútový pobyt na slnku 2– až 3-krát týždenne. Vitamín D sa ukladá aj do zásoby.
Pri 3-týždňovom opaľovaní sa vytvoria zásoby vitamínu približne na 3 mesiace. Pri rozumnom pobyte na slnku máme teda počas leta skvelú príležitosť doplniť si zásoby dôležitého vitamínu, ktoré sa ukladajú v organizme na neskoršie využitie.
Ak sa nemôžeme z rôznych dôvodov slniť, je potrebné prijímať vitamín D prostredníctvom výživových doplnkov. O zásadách suplementácie organizmu vitamínom D vám povedia všetko skúsení farmaceutickí odborníci v lekárňach.
Vitamín D prispieva k správnemu vstrebávaniu/využitiu vápnika a fosforu, k normálnej hladine vápnika v krvi, k udržaniu zdravých kostí a zubov, k správnemu fungovaniu svalov, k správnemu fungovaniu imunitného systému, zohráva úlohu v procese delenia buniek.
Tipy na bezpečný pobyt na slnku
- Najjednoduchšia ochrana pred slnkom spočíva v tom, že sa jeho lúčom vyhneme.
- Pri dlhom a cielenom slnení je, zohľadňujúc fototyp pokožky, nevyhnutné používať kvalitné krémy s ochranným faktorom. Kľúčovú úlohu zohráva údaj SPF (Sun Protection Factor). Ide o výšku slnečného ochranného faktora. SPF faktor vyjadruje, na ako dlho môžeme vystaviť pokožku priamemu slnku, ak si na ňu nanesieme takýto ochranný prostriedok, a to bez rizika začervenania.
- Medzi 11. a 15. hodinou sú slnečné lúče najintenzívnejšie, počas nich preto radšej bez ochrany vôbec nevychádzajte na slnko. Ak sa chcete slniť bez krému, využite skoré ráno, alebo poobedné hodiny po 16. hod.
- Na pozore sa majte aj vtedy, keď je pod mrakom, pri vetre, ale aj plávaní. Až 40 % UV žiarenia prechádza do hĺbky 50 cm pod hladinu čistej vody.
- Deti do jedného roka by na priame slnko vôbec nemali ísť. Koža dojčiat je totiž lenz 1/10 taká hrubá ako koža dospelého človeka, obsahuje menej pigmentu a nedokáže sa slnečným lúčom vôbec brániť. Deti predškolského veku by mali používať prípravky s vysokým ochranným faktorom a nepohybovať sa na priamom slnku počas obedňajších hodín.
- Pri slnení nepoužívajte parfumy a esenciálne oleje – mohli by spôsobiť alergickú reakciu.
- Ak užívate nejaké lieky, o pobyte na slnku sa radšej poraďte so svojím lekárom.
- Prípravky na opaľovanie skladujte v chlade, teplom sa poškodzujú ich ochranné vlastnosti.
- Po opaľovaní nezabudnite použiť vhodné prípravky na upokojenie a hydratáciu pleti.
- Jedzte stravu bohatú na karotenoidy (červené, žlté a oranžové ovocie a zeleninu). Je dokázané, že ak sa toto ovocie a zelenina je dlhšiu dobu, pomáhajú posilňovať prirodzenú ochrannú funkciu kože. Takisto je preukázané, že jedálny lístok s vysokým podielom omega tukov (olivový olej, tučné ryby a pod.), nízkym podielom červeného mäsa a mliečnych výrobkov a s vysokým podielom vitamínov C a E a flavonoidov môže mať podobný efekt.
- Dôkladne si preštudujte príbalové letáky liekov, ktoré užívate, pretože môžu obsahovať upozornenie na možný fototoxický účinok.
Zdroje:
https://www.imunovital.sk/odborne-clanky/alergia-na-slnko
https://www.mojalekaren.sk/clanok/slnecna-alergia-co-na-nu-zabera/
https://www.zdravie.sk/clanok/52278/slnecne-luce-pomocnici-aj-zabijaci
