Špecialista na kĺby MUDr. Pavel Malovič: „Musíme nájsť terč, aby sme ho vedeli trafiť.“
(Zdroj foto: Adobestock.com)
Počet ľudí trpiacich bolesťami pohybového aparátu je v dnešnej dobe alarmujúci. Niet divu, veď sedavé zamestnanie i nové technológie sa vo veľkej miere podpisujú práve na tom, ako sa po fyzickej stránke cítime.
O (nielen) najnovších spôsoboch liečby kĺbov, možnostiach ich vyživovania a adekvátnej prevencie sme sa porozprávali s MUDr. Pavlom Malovičom, PhD., MPH, primárom Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Pán doktor, dá sa jednoznačne určiť, ktoré kĺby nás zvyknú potrápiť najčastejšie?
Nie celkom. Veľa závisí od veku, pohlavia, zamestnaní, ďalej od toho, či jedinec športuje alebo celé dni pracuje v administratíve. Iná záťaž je pochopiteľne vyvíjaná na človeka, ktorý pracuje vonku a celý deň, povedzme rúbe drevo, pracuje so zbíjačkou.
Netreba zabúdať ani na malé kĺby. Myslím tým prsty rúk a nôh. Nosenie lodičiek, celodenná práca s počítačom, ťukanie do klávesnice niekoľko hodín v kuse.
Ženy nosia vysoké podpätky, ich prsty sa postupne skrčujú a deformujú. To znamená, že štyridsiatnička, predtým s krásnymi, dlhými prstami, ich vytiahne z topánok a vidíte jasné deformity. To je neskutočná záťaž. Môžem ešte pokračovať.
Podľa štatistík zodpovedá osem– až deväťhodinová práca s počítačom prejdenej vzdialenosti viac ako dvanásť kilometrov. Väčšia býva ešte v prípade, ak nedodržiavate pitný režim, neprijímate v strave potrebné vitamíny a podobne.
Nie je to však až také dramatické v porovnaní s úplnými začiatkami. Vtedy sme pri písaní používali viac sily, do klávesníc silno búchali, pretože v nás evokovali tak trochu písacie stroje. Taktiež neboli k dispozícii ergonomické pomôcky, ktoré by prácu rúk uľahčovali. To už dnes neplatí.
A čo väčšie kĺby, ktoré dokážu spôsobiť naozaj veľké bolesti?
Áno, iným problémom sú tzv. váhonosné kĺby ako kolená, bedrá, členky. Takýmito ťažkosťami trpia najmä ľudia s nadváhou, ale i ľudia, ktorí športujú, no nevyberú si správny povrch či obuv. Ako dopadajú nohami na zem, otras sa prenáša z chodidla postupne na členok, koleno a bedro. Výsledkom je postupná degenerácia váhonosných kĺbov.
Artrózu už majú zakódovanú, teraz sa k tomu pridruží záťaž: skoky, naťahovanie kĺbov, a ak je reč o hypermobilnom kĺbe od narodenia, opotrebovanie je väčšie.
Spomenuli ste artrózu…
Artróza znamená degeneratívne ochorenie kĺbov. Začína už po dvadsiatom prvom roku života, keď ubúdajú tekutiny z kĺbových chrupaviek – či už sú to chrupavky tesnenia, akými sú povedzme menisky v kolenách, medzistavcové platničky, prípadne kĺbové plôšky na kĺboch prstov rúk.
Aká by mala byť tá správna prevencia?
Prvým krokom je vylepšiť pitný režim. To radím vždy! Ako prevenciu odporúčam užívať druh kĺbovej výživy. Ja nedám dopustiť na MicroLACTIN. Moje skúsenosti hovoria, že človek, ktorý začína užívať MicroLACTIN, pociťuje výraznú úľavu od ťažkostí po jednom týždni.
Dajú sa problémy s kĺbmi eliminovať vhodným jedálnym lístkom?
V strave nikdy nie je dostatok látok na to, aby kĺby úplne vyživili. Môžeme jesť huspeninu, držkovú polievku a čokoľvek, ale nikdy to nemôžeme jesť v takých veľkých dávkach, aby nám to v tomto smere stačilo.
V rámci prevencie sa na premasťovanie kĺbov odporúčajú rôzne mastičky. Sú účinné alebo ide skôr o zavádzanie?
Ak je reč o malých kĺboch, najväčší úspech dosiahneme používaním elmetacin spray.
V prípade, že ide o väčšie kĺby, efektívne bývajú náplasťové obväzy. Na trhu dostať kúpiť účinné, protizápalové náplasti s obsahom diklofenaku, tie na tele vydržia dvanásť hodín.
Najlepšie je používať ich v priebehu noci, do boľavého miesta „púšťajú“ účinnú látku a výrazne tak od bolestí uľavia. Možno ich však používať až po šestnástom roku života. Ak ich používame na konci kĺbov, kde sú otvorené rastové štrbinky, riskujeme ovplyvnenie rastu.
Novinkou sú náplasti s rastlinnými výťažkami NO DOL. Ich účinok trvá až dvadsať hodín a vďaka ich rastlinnej konzistencii sú vhodné i pre deti.
Keď si posvietime na technologický vývoj povedzme za posledných 30 rokov, je niečo, čo bolo v 80. rokoch nevyriešiteľné a v súčasnosti je to úplná maličkosť?
Vedeli sme napríklad, že existuje možnosť totálnej náhrady bedrového kĺbu, ku ktorej sa ľudia, žiaľ, „dopracovali“ v čoraz väčšej miere, pretože veľmi málo ľudí dbá na prevenciu a o svoje kĺby sa stará. Väčšiu časť dňa sedia, málo sa hýbu, športujú.
Sedavý spôsob života a zamestnanie vedú k tvorbe kĺbových deformít. Za normálnych okolností sme stvorení na chôdzu, no v momente, keď si sadneme, vzniknú dva pravé uhly, čiže pre človeka neprirodzená poloha. Tá preťažuje kolená, bedrá i spodný chrbát.
Dnes už nie je problém voperovať umelé koleno. A takisto už existujú náhrady pre členok a rameno. Ide o krajné riešenia, ktorým možno sčasti predchádzať tým, že budeme praktizovať tzv. dynamický sed. To znamená pri sedení používať stoličky v tvare fit lopty či kolísavej barovej stoličky, ktoré vám „prikazujú“, aby ste boli v strehu, aby ste nespadli.
Rovnako dostať kúpiť stoličky s presným tvarovaním na chrbát. Sedenie nikdy nesmie bolieť. To považujem za veľký technologický výkrik ostatných rokov.
Aký máte názor na otužovanie?
Je to perfektná vec. Má svoje zásady: začínať pomaličky, najprv striedanie teplôt v sprche, a hoci je najlepšie začať koncom leta, nikdy nie je neskoro. Klasický príklad je Zuzka Kronerová – moja spolužiačka, ktorá s otužovaním začala vďaka filmovej úlohe.
Máme pacientov, ktorí si to rovnako pochvaľujú. Pred samotným pobytom v studenej vode je ale potrebné vedieť, či sme na to uspôsobení. V prípade mužov, či majú v poriadku prostatu, močové cesty, ženy zas maternicu, vaječníky.
Zohráva v otázke ťažkostí s kĺbmi svoje aj genetika?
Áno. A je dôležité na to ošetrujúceho lekára upozorniť. Vtedy môže indikovať špeciálne cvičenia aj výživové doplnky, aby nástup koxartrózy a gonartrózy spomalil a aby sa dostavil oveľa neskôr, než k tomu pacienta predurčujú genetické dispozície.
Existuje typ bolesti kĺbov, ktorý príde, prebolí a pominie bez toho, aby sme čokoľvek urobili?
Tento proces veľakrát súvisí so sezónnymi ochoreniami, najčastejšie v období angín, chrípok i po nich. A to najmä vtedy, keď nie sú riadne doliečené. Pokiaľ prídu a odídu, dá sa hovoriť o šťastí. Pretože častejšie sa stáva, že ochorenia bývajú spúšťačom trvalejších bolestí kĺbov.
Prichádzame k doktorovi včas?
Práve naopak. Zvyčajne až vtedy, keď je neskoro. Mladý človek by mal minimálne raz za dva roky absolvovať preventívnu prehliadku. Hradí ju zdravotná poisťovňa.
Človek, ktorý je fyzicky zaťažený, respektíve pracuje pod neustálym stresom a má okolo tridsať rokov, by mal prehliadku podstúpiť raz ročne.
Je potrebné podrobiť sa nielen klasickému vyšetreniu u všeobecného lekára, ale hlavne záťažovému vyšetreniu, na ktoré sa využíva ergometria na bicykli alebo bežeckom páse. Na monitore potom vidíme odozvy, či nie sú u pacienta poruchy srdcového rytmu, výkyvy krvného tlaku, zmeny prekrvenia srdcového svalu a podobne.
Je rozdiel medzi mužmi a ženami?
Ten rozdiel je najmä fyzický, hoci čoraz častejšie sa odchýlky stierajú. No nie tak výrazne, aby sme ich nenašli. Okrem toho, v ostatnom období trápia rovnaké problémy obe pohlavia bez výnimky.
Voľakedy sme hovorievali, že ženy po štyridsiatke trpia častejšie osteoporózou a muži ochoreniami srdca. Dnes už sú dané štatistiky prakticky vyrovnané.
V úvode nášho rozhovoru sme spomínali MicroLACTIN. Kedy s jeho užívaním, v rámci prevencie, začať?
Áno, jeho užívanie môžeme brať ako prevenciu, a to od útleho veku, keď sa vyskytujú určité rastové poruchy, respektíve máme dieťa, ktoré je nadmerne zaťažované v škole alebo v športe. MicroLACTIN je zároveň liečebný produkt.
Existujú štúdie, ktoré potvrdili, že pokiaľ máme bolesti kĺbov, respektíve bolesti svalov a používame MicroLACTIN v príslušnom dávkovaní, ktoré určí lekár alebo expert na výživové doplnky, bolesť ustupuje na minimálnu mieru aj bez používania liekov proti bolesti.
Aké bývajú čakacie doby na vyriešenie problému s kĺbmi? Napríklad v prípade športovcov, keď si niečo natrhnú, tam sú postupy veľmi rýchle. A niekedy zas človek príliš dlho trpí.
To závisí od konkrétneho človeka, nazvem to ľudského materiálu. Môžete mať športovca, kde je liečba oveľa rýchlejšia, pubescenta, seniora alebo napríklad človeka s nadváhou a rozličnými metabolickými poruchami, čiže tam musíme byť opatrnejší.
No prioritne, kým začnem liečiť pacienta, musím sa ho opýtať na jednu zásadnú vec: či je ochotný zbaviť sa všetkých zlozvykov a problémov, ktoré vedú k jeho zdravotným ťažkostiam. Pokiaľ je ochotný, máme 40 % liečby úspešne za sebou a môžeme začať s komplexnou terapiou.
Svedčia skúsenosti z vašej praxe o tom, že pacienti pri liečbe spolupracujú?
Pacient zvyčajne príde plný očakávaní. Treba mu, pochopiteľne, vysvetliť, že jeho vízie sa naplniť môžu, ale nebude to len tak. Pacienti nemôžu očakávať zázraky do troch dní. Musíme predsa nájsť terč, aby sme ho vedeli trafiť.
